Jǐta lá myaŋgá mí masɔɓɛ́ ó tína á edíɛlɛ á ɓwambo. Eɓoló á mwaŋgá tɛ́ yé ndé ó jǒŋgwanɛ tɛ́sɛ ɓetɔpédí, bupisanɛ mbadi ní mátɛ́sɛ̌ mú mwaŋgá mɔ́mɛ́nɛ́.Il existe plusieurs auxiliaires des verbes et le rôle de chacun d’eux sert á conjuguer les verbes á plusieurs temps, en fonction du temps où il est lui-même conjuguer.Myaŋgá má ediɛlɛ á bwambo mí máɓolanɛ̌ póndá yɛ́sɛ̄ myé ndé :Les principaux auxiliaires des verbes sont :Myaŋgá françaisamba s’aggraverinda tarder àmɛndɛ́ aller faire (pour marquer le futur)sɛ́lɛ faire d’abordtɛ́ŋgɛ́, tɛ́, tá tɛ́ à moins que (pour le conditionnel)timba finir parwusá risquer de (pour le futur anterieur)yɔkɔ avoir l’habitude de
Mbia mwá ɓosó (1) = e (1er groupe se terminant par « e »)Mbia míndɛ́nɛ mílálo (3) mí maɓánɛ́ ɓedíédí ɓá ɓwambo ɓwá duálá. Mbia tɛ́ mú membaɓɛ́ ndé na sú lá ɓeɓélédí báó.En langue duálá, il existe trois (3) grands groupes de verbes. On les distingue par leur terminaison verbale.
Mûn mbia ndé mú kɔtɛ́lɛ́ ɓedíɛ́lɛ ɓá ɓwambo ɓɛ́sɛ̄ ɓé ɓɛ̂n sú na « e »
Edíɛlɛ françaisálaɓɛ́ répondreɓoŋsanɛ s’aprêterdúɓɛ croire
Mûn mbia ndé mú kɔtɛ́lɛ́ ɓedíɛ́lɛ ɓá ɓwambo ɓɛ́sɛ̄ ɓé ɓɛ̂n sú na « a »
Edíɛlɛ français
emba reconnaître
kusa obtenir
wuta cacher
- Múna 1 = ea
Nûn múna ndé a kɔtɛ́lɛ́ ɓedíɛ́lɛ ɓá ɓwambo ɓɛ́sɛ̄ ɓé ɓɛ̂n sú na « ea »
Edíɛlɛ français
aɓea offrir
ɓotea commencer
pimbea s’égarer2. Múna 2 = wa (2eme sous-groupe se terminant par « wa »)
Mûn mbia ndé mú kɔtɛ́lɛ́ ɓedíɛ́lɛ ɓá ɓwambo ɓɛ́sɛ̄ ɓé ɓɛ̂n sú na « wa»
Edíɛlɛ français
ɗaŋgwa marcher
láŋgwa raconter
túkwa changer
Mûn mbia ndé mú kɔtɛ́lɛ́ ɓedíɛ́lɛ ɓá ɓwambo ɓɛ́sɛ̄ ɓé ɓɛ̂n sú na « o »
Edíɛlɛ français
kɔɓɔ trébucher, heurter
wɔndɔ mentir
yɔ́mbɔ tourner, fréquenter
Miladi má edíɛlɛ á ɓwambo mí yáɓɛ́ ndé na mbátá á byala ɓé máɓátaɓɛ̌ ó mbúsa á edíɛlɛ mɔ́mɛ́nɛ́, ó léɛ ná lambo lé ó ɓolanɛ.Les verbes dérivés sont formés par des suffixes qu’on ajoute au radical du verbe principal, pour accentuer son action ou le plus souvent, pour signifier que quelque chose est faite.
aɓɛ, amɛ, anɛ, ánɛ̌, ea, isanɛ, isɛ, nɛlɛ̌~aɓɛ (forme le passif du verbe
Edíɛlɛ français Miladi français
búka vaincre búkaɓɛ être vaincukáka attacher kákaɓɛ être attachélata réunir lataɓɛ être réuniwuta cacher wutaɓɛ être caché~amɛ (Lorsque le sujet subit l’action)
Edíɛlɛ français Miladi français
ɓátɛ coller ɓátamɛ être collé
niɛ plier niamɛ être plié
télɛ ouvrir télamɛ être ouvert~anɛ (Lorsque l’action est faite avec quelque chose)
Edíɛlɛ français Miladi français
ɓambɛ́ porter ɓambanɛ porter avec
ɗaŋgwa marcher ɗaŋgwanɛ marcher avec~ánɛ̌, ɔnɛ̌ (Lorsqu’il y a une réciprocité)
Edíɛlɛ français Miladi français
ɓwā tuer ɓwánɛ̌ s’entretuertɔ́ndɔ aimer tɔ́ndɔnɛ̌ s’aimer~ea (L’action est faite à/pour quelqu’un)
anda acheter andea acheter pour qq.wána apporter wánea apporter à qq.
jǔla rassasier júlisanɛ bourratifliŋga s’énerver lingisanɛ énervant
Edíɛlɛ français Miladi françaisbía savoir bǐsɛ faire savoirlɔ́ŋgɔ chanter lɔ́ŋgisɛ faire chanterkoka grandir kokisɛ faire grandir~nɛlɛ̌ (Lorsque l’action indique une réciprocité)
Edíɛlɛ français Miladi françaisóŋgwanɛ aider óŋgwanɛlɛ́ s’entraiderúɛlɛ interroger úanɛlɛ́ s’interroger l’un l’autre
Ɓwambo bwá duálá ɓó ɓɛ̂n mbadi nyéná ediɛlɛ á ɓwambo é mánɔ́kisɛnɔ́ njé yé mbaki tɔ mbalɛ, njé yéná é ɓolanɛ́, njé é mɔ́ngɔɓɛlɛ̌…
En langue duálá, il existe diverses manières d’envisager l’action signifiée par le verbe en réel, éventuel, probable etc…
ɓeléyédí (L’Indicatif)Mándá má nîn mbadi á ɓedíédí má mǒkwɛ́lɛ́ ó bia njé yé ná tɛítɛí na tɔ njé é másɔŋgɔɓɛlɛ̌ ka níka.Ó wásē áó, o ɓɛ̂n ótên mitɔ́mbɔ́ má póndá ní tombí na ní tá tɔ ní máyɛ̌.Ce mode sert à exprimer la réalité d’une action considérée comme certaine ou présentée comme telle. Il ne compte pas moins de quatre temps permettant ainsi de situer une action dans le pr̈sent, le passé, l’imparfait ou le futur.
1. Tatan (Le Présent)
- Íyo a mīpɛ́ ɗá.
- (Ma mère prépare la nourriture).
2. Póndá ní tá (Le Passé)
- Na láŋgwédi ɓána munía.
- (J’ai raconté une histoire aux enfants).
3. Póndá ní tá (LImparfait)
- Tetɛ́ a tá á tɔ́ndɔ́ wala ó musombó.
- (Mon père aimait aller à la pêche).
4. Póndá ní máyɛ̌ (Le Futur)
- Ómbusa mbá jǒkwa, na mɛ́ndɛ́ kusa eɓoló á ɓwám̀.
- (Après mes études, j’aurai un bon travail).
Ó ɓepúlédí (Le Subjonctif)
Nîn mbadi (ó ɓepúlédí) e mamáká ndé ó ɓolanɛ lá mɔŋgɛlɛ, ndē sětɔ njé yé mbáki. E madíɛ́lɛ́ bisɔ́ ó nyɔ́ŋgí á jǒmbwɛ̌, ó muwasó má musaŋgo, ó manyáká.Le subjonctif exprime généralement un fait envisageable en idée et non en réalité. Il exprime une volonté, un souhait, un regret, une hypothèse, une concession, l’étonnement.
Edíɛlɛ français Ó bepúlédí françaisɓola faire ná ná ɓole que je fassenɔŋgɔ prendre ná ná nɔŋge que je prenne
Ó wonja (Le Conditionnel)
Ó wasa lá mándá na eɓɛ́yédí á njɔm ndé nîn mbadi á ɓediédí é máɓolanɛnɔ́.Nye ndé mbadi á « edíŋgɛ́diŋgɛ na yá ɓolanɛ lá mɔŋgɛlɛ ».Le conditionnel est le mode de l’irréel, de l’hypothétique.
Ediɛlɛ français Ó wonja françaislɔ́ŋgɔ chanter na lɔ́ŋgi tɛ́ si je chantewána amener na wán tɛ́ si j’amène
Ó ɓeanédí (L’Impératif)
Nîn mbadi ni e ndé ó ɓola ɔ́da, mweká, muká, maléá tɔ musomɛlɛ.L’Impératif est le mode du commandement pour exprimer un ordre, une défense, une prière, un conseil ou pour formuler un souhait.
Edíɛlɛ français Ó beanédí françaistɔpɔ parler tɔpɔ̂ ! parle !ɓinyɔ́ tɔpɔ̂ ! parlez !
Póndá tɛ e maɓolánɛ́ ɓatɔpedi ɓá ɓediédi mutóɓá (6)Chaque temps comporte 6 personnes repérées par les pronoms personnels :
mulɔ́ŋ mutɔpedi français mbátá français1 mbá moi na je2 wá toi o tu
3 mɔ́ (1) lui, elle a il, elle4 bisɔ́ nous di, je nous5 binyɔ́ vous lo vous6 ɓaɓɔ́ eux, elles ɓá ils, elles
aɓa (partager)Póndá « dibókimɛ́nɛ́ e mabolánɛ́ mbadi ílálo (3) ó ɓwambo bwá duálá :1. Tatan (Le présent 1)2. Tatan nénɔ́ (Le présent 2 – (entrain de))3. Tatan nîn (Le présent (déjà fait))
Mulɔ́ŋ Mutɔpedi Mbátá Maki Ediédí1 mbá ne ó jaɓa2 wá we ó jaɓa3 mɔ́ e ó jaɓa4 bisɔ́ je ó jaɓa5 binyɔ́ le ó jaɓa6 ɓabɔ́ ɓé ó jaɓa
Mulɔ́ŋ Mutɔpedi Mbátá Maki Ediédí1 mbá na m’ aɓa2 wá o m’ aɓa3 mɔ́ a m’ aɓa4 bisɔ́ di m’ aɓa5 binyɔ́ lo m’ aɓa6 ɓabɔ́ ɓá m’ aɓa
Mulɔ́ŋ Mutɔpedi Mbátá Maki Ediédí1 mbá na má aɓa2 wá o má aɓa3 mɔ́ a má aɓa4 bisɔ́ di má aɓa5 binyɔ́ lo má aɓa6 ɓabɔ́ ɓá má aɓa